Okamihy z 90. ročnej histórie školy

Okamihy z 90. ročnej histórie školy

15. septembra 1927 bolo ministerským rozhodnutím povolené otvoriť 1. československú pobočku pri evanjelickom nemeckom reálnom gymnáziu v Kežmarku. Riaditeľom školy bol Karl Bruckner, riaditeľ už vtedy existujúceho nemeckého gymnázia. Všetci vyučujúci boli muži. Do prvej triedy gymnázia s vyučovacím jazykom slovenským sa prihlásilo a 10.októbra vykonalo prijímacie skúšky 41 žiakov, 29 chlapcov a 12 dievčat. Školský rok sa začal 14. októbra 1927. V triede sa vyučovalo 9 predmetov: náboženstvo evanjelické alebo katolícke, jazyk československý, jazyk latinský, zemepis, matematika, prírodopis, kreslenie, krasopis a telocvik povinne, a jeden nepovinný predmet: jazyk nemecký. Za školský rok žiaci vymeškali 1610 vyučovacích hodín, všetky boli ospravedlnené. Šiesti chlapci triedy mali na konci školského roku zníženú známku zo správania.

Štúdium bolo osemročné

V tejto triede sa v júni roku 1935 maturovalo zo štyroch predmetov. Napokon po rôznych prestupoch a zanechaní štúdia bolo 26 maturantov, medzi nimi len šiesti, ktorí boli pôvodne prijatí v októbri 1927. 25 z nich úspešne zmaturovalo v júni, teda bolo uznaných dospelými a jeden bol uznaný nedospelým, lebo nezmaturoval z jazyka francúzskeho ani na opravnej skúške. Jedným z úspešných študentov a maturantov bol aj František Vaverčák zo Spišskej Belej, ktorý konal maturitnú skúšku z jazyka československého, z matematiky, z jazyka francúzskeho a z prírodopisu. Pre zaujímavosť uvádzame jeho maturitné zadanie z jazyka československého, ktoré malo tri časti:

  • výklad úryvku Karla Jaromíra Erbena,
  • napodobitelia ľudovej poézie,
  • balada.

Štátne československé reálne gymnázium v Kežmarku

Školský rok 1937/38 sa začal v sobotu 4. septembra 1937 aj pre 44 žiakov prvej A, 28 chlapcov a 16 dievčat na Štátnom československom reálnom gymnáziu v Kežmarku, ktoré sa v roku 1936 osamostatnilo. 40 boli prijatí po zložení prijímacej skúšky, ktorá sa konala 1. septembra, traja žiaci opakujú prvú triedu a jedna žiačka bola prijatá v priebehu septembra prestupom zo strednej školy v Prahe. Desiati žiaci prvej A majú trvalé bydlisko v Kežmarku, 34 sú z okolitých obcí a miest, deviati z nich bývajú na priváte u Kežmarčanov. Napr. študent Vladimír Chudík z Krompách, ktorému cesta domov trvala aj dva dni, býval u rodiny Františka Herdu na ul. Mučeníkov v Kežmarku.

Školský rok sa končil už 22. júna 1938. Piati žiaci štúdium nezvládli a počas šk. roku ústav opustili, 2 prospeli s vyznamenaním, tridsiati dvaja prospeli a 5 neprospeli. Bola im povolená opravná skúška, ktorú úspešne vykonali 1. septembra 1938. Za školský rok žiaci vymeškali 1616 hodín a dvanásti mali zníženú známku zo správania. Napriek 2. svetovej vojne, ktorá výrazne ovplyvnila štúdium týchto žiakov, až 11 z nich 17. a 18. júna 1945 úspešne zmaturovali z piatich predmetov, a to zo slovenského jazyka a literatúry, cudzieho jazyka a troch iných predmetov. Medzi študentmi, ktorí začali štúdium v roku 1937 a aj ho v roku 1945 úspešne ukončili, bola aj Mária Hudáková z Kežmarku. Jej maturitné zadanie zo slovenského jazyka malo tri časti:

  • Ivan Krasko: Otrok,
  • Prechod od romantizmu k realizmu,
  • Tido Jé Gašpar.

Štátne gymnázium v Kežmarku

Školský rok 1947/48 sa začal napriek problémom s nedostatkom učiteľov 1. septembra dodatočnými prijímacími skúškami a opravnými skúškami. Riadne vyučovanie sa začalo 3. septembra 1947. Do prvej triedy už Štátneho gymnázia v Kežmarku nastúpilo 43 žiakov. Mali 11 predmetov: slovenský jazyk, ruský jazyk, dejepis, zemepis, matematiku, kreslenie, telesnú výchovu, hudobnú výchovu, občiansku výchovu a náboženstvo. Piati ukončili prvý ročník veľmi dobre, 7 dobre, dvadsaťjeden žiakov dostatočne a 5 nedostatočne, dvaja vystúpili zo školy pred koncoročnou klasifikáciou. Žiaci vymeškali 1621 vyučovacích hodín. 6 žiaci boli oslobodení od ťažších cvičení na hodinách telesnej výchovy.

V máji roku 1954 po absolvovaní štúdia maturovali zo štyroch predmetov: slovenského jazyka a literatúry, ruského jazyka a dvoch voliteľných predmetov už na Jedenásťročnej strednej škole v Kežmarku. František Volák si na maturitnej skúške zo slovenského jazyka a literatúry vytiahol zadanie číslo 16 – Kritický realizmus v diele Timravy a slovesá.

Jedenásťročná stredná škola v Kežmarku

1. septembra 1957 sa v Jedenásťročnej strednej škole v Kežmarku školský rok začal pre štyridsiatich štyroch žiakov a skončil 28. júna 1958. Počas školského roku žiaci vymeškali 738 hodín, nevyučovalo sa tridsaťjeden hodín z rozličných dôvodov, napríklad 11. decembra 1957 bola celoškolská estráda – kultúrne vystúpenie, niečo ako naša dnešná akadémia, 14. apríla 1958 boli žiaci školy očkovaní. 6. júna 1968 boli zbierať liečivé byliny a 26. júna pásavku zemiakovú na poliach miestneho Jednotného roľníckeho družstva.

Všeobecnovzdelávacia škola v Kežmarku

Prvého septembra 1967 do 1. A Všeobecnovzdelávacej školy v Kežmarku nastupuje 29 žiakov na trojročné stredoškolské štúdium. Školský rok sa začal zemiakovou brigádou, na poliach Jednotného roľníckeho družstva Kežmarok strávili žiaci päť slnečných dní. Za školský rok vymeškali neuveriteľných 1987 hodín. Po troch rokoch štúdia dvadsaťjeden žiakov pristúpilo pred maturitnú komisiu od 4. – do 7. júna, aby zložili skúšku dospelosti. Žiaci maturovali zo štyroch predmetov. Boli to slovenský jazyk a literatúra, francúzsky alebo ruský jazyk, matematika a jeden voliteľný predmet. Maturitné zadanie číslo 10 zo slovenského jazyka a literatúry znelo:

  • Príroda, slovenský ľud a zemianstvo v dielach P. O. Hviezdoslava,
  • praktické písomnosti list, žiadosť, zápisnica.

V utorok 1. septembra 1977 sa školský rok začína aj pre Wieslavu Soltys a Annu Soltys, obe z poľských Vyšných Lapšov, ktoré ako jedny z mnohých žiakov slovenskej národnosti z pohraničných oblastí Poľska navštevovali kežmarské gymnázium na základe dohody Ministerstva školstva a Matice slovenskej. K zvyčajným predmetom pribudli dva nové povinné predmety: polytechnická výchova, ktorá mala gymnazistov pripraviť aj na praktický život a branná výchova, ktorá učila, ako sa správať v prípade ohrozenia života. V škole pracuje niekoľko krúžkov okrem predmetových aj tanečno-spevácky. Po štyroch rokoch štúdia úspešne zmaturovala už aj spomínaná Anna Soltys a nemala to vôbec ľahké. Maturovala zo slovenského jazyka a literatúry, ruského jazyka a literatúry, matematiky a biológie.

Školský rok 1987/88 sa začal 1. septembra aj pre štyridsiatich prvákov v 1. A triede. Štyria z nich na konci roka neprospeli, ale až 14 prospeli s vyznamenaním. Všetci sa tešili na dva týždne tzv. letnej aktivity, ktorú spoločne so svojimi učiteľmi strávili na poliach neďaleko Kútov zbieraním kukurice. Vzhľadom na informatizáciu spoločnosti im už v prvom ročníku pribudol predmet informatika a výpočtová technika, ktorý sa učili v novej učebni informatiky na druhom poschodí školy. Vzhľadom na požiadavky na odbornú prípravu absolventov gymnázií si aj títo študenti v treťom ročníku volili voliteľné predmety v tzv. blokoch. Mali na výber: bloky elektrotechnické, stavebné, informatiky a programovania a technickej chémie. Tieto predmety ich učili externí učitelia, odborníci z praxe.

90-té roky sú už bez brigád, letných aktivít, teda pozornosť je sústredená len na štúdium. V záujme všestranného rozvoja gymnazistu majú prváci 12 povinných predmetov, medzi nimi ako novinku Estetiku. V treťom ročníku v rámci individuálnej profilácie si vyberajú dva voliteľné predmety a v štvrtom ročníku tri, aby sa tak lepšie pripravili na vysoké školy. Medzi ponúkanými voliteľnými predmetmi sú dejepis, cudzie jazyky, estetika, matematika, fyzika, informatika, chémia, biológia, geografia, deskriptívna geometria, ba aj ekonomika.

30. júna 2017 končí svoj prvý školský rok na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku aj 52 prvákov. Nie všetkým sa darilo tak, ako si v septembri predsavzali. Pred nimi sú ešte tri roky štúdia. Počas tohto obdobia si v treťom ročníku vyberú dva voliteľné predmety a v maturitnom ročníku takmer polovicu. Škola sa tak snaží ponúknuť svojim žiakom individuálnu profiláciu, aby si našiel každý to, čo ho zaujíma a čo bude ďalej študovať.

Všetko sa pominie. Čas detstva, prvá láska, mladosť… Len školské lavice a učitelia sa nemíňajú našim spomienkam. Vrástli nám do pamäti spolu s najobľúbenejšou hračkou, najlepšou kamarátkou, tajným výletom… Zvykneme zabudnúť mená niektorých spolužiakov, ktorí nechodili s nami do jednej triedy, mená ľudí, s ktorými sme sa niekedy stretli… Ale nikdy nie mená učiteľov, ktorých sme mali radi, ktorí nás mali radi. Spomienky na školu vždy patria k tým najživším a najkrajším.

Mgr. Daniela Mihóková, riaditeľka školy