Slávnostný príhovor riaditeľky školy k 90. výročiu založenia školy
Človek ostáva mladým, pokiaľ je ešte schopný sa učiť, získavať nové vlastnosti a tolerovať odlišné názory iných
Každé jubileum je príležitosťou na spomínanie, oslavy i hodnotenie. V prípade deväťdesiateho výročia kežmarského gymnázia budú spomínať tisíce absolventov školy, stovky pedagógov, nepedagogických zamestnancov, rodičov a priateľov školy. Verím, že v tejto chvíli nám všetkým absolventom, žiakom, učiteľom našej školy víria v hlave tisíce spomienok . A je na čo spomínať. Za uplynulých 90 rokov sa udialo niekoľko významných spoločensko-politických zmien v našom štáte a aj tieto ovplyvnili chod a existenciu školy. Naše spomienky súvisia s dobou, v ktorej sme študovali či pracovali.
Dovoľte mi stručne nahliadnuť do histórie a pripomenúť niekoľko dôležitých medzníkov v živote našej jubilantky: Po skončení 1. svetovej vojny a vzniku Československej republiky bola uzatvorená zmluva o čiastočnom poštátnení evanjelického dištriktuálneho reálneho gymnázia v Kežmarku. V zmluve sa zakotvilo, že úradným názvom ústavu bude Evanjelické dištriktuálne reálne gymnázium v Kežmarku a vyučovacím jazykom bude jazyk nemecký. Súčasne sa však patronát školy zaviazal, že ak štátna správa pristúpi k otvoreniu slovenských pobočiek, prevezme na seba vecné náklady a dal súhlas, aby slovenské pobočky boli bezplatne umiestnené v budove gymnázia. A tak sa 15. septembra 1927 začala písať história dnešného Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. Vyučovanie v prvej slovenskej triede pre 41 žiakov sa začalo 14. októbra 1927. Počas nasledujúcich rokov sa postupne zvyšoval počet žiakov a aj paralelných tried v jednotlivých ročníkoch. Vedenie školy v spolupráci mestom a rodičmi hľadalo pre žiakov vhodné priestory, ktoré sa napokon našli v budove štátnej obchodnej školy, dnešnej ZŠ Grundschule, Hradné námestie 38 Kežmarok, kde sa pobočné triedy presťahovali od septembra 1935. Napokon výnosom MŠ a národnej osvety z 27. februára 1936 vzniklo osamostatnením pobočných tried Evanjelického dištriktuálneho reálneho gymnázia od septembra 1936 Štátne reálne československé gymnázium v Kežmarku. Od 1. septembra 1939 po školskej reforme sa zmenil názov školy a tak vzniklo Štátne slovenské gymnázium v Kežmarku. Osemročné štúdium sa rozdelilo na dva stupne a do dvoch vetiev, klasickej a reálnej. Od septembra 1949 sa skrátila dĺžka gymnaziálneho štúdia z 8 na 4 roky, nižšie triedy sa oddelili a spojili s meštianskou školou a vyššie ostali pod názvom gymnázium. V septembri 1953 vznikla Jedenásťročná stredná škola v Kežmarku, ktorá poskytovala povinné osemročné základné vzdelanie a následne trojročné nepovinné stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou. V lete 1959 sa škola pod týmto názvom presťahovala do budovy bývalého nemeckého gymnázia, kde v tom čase sídlilo Pedagogické gymnázium, ktoré v roku 1960 zaniklo. Rok 1961 priniesol ďalšiu – tretiu reformu slovenského školstva, ktorá poznačila názov aj dĺžku štúdia. Zaviedli za deväťročné základné školy, a tak sa jedenásťročná stredná škola stala strednou všeobecnovzdelávacou školou s trojročnou dĺžkou štúdia. Tento stav trval do roku 1969, keď sa popri triedach SVŠ otvorili prvé triedy 4-ročného gymnázia a škola dostala názov Gymnázium v Kežmarku. Už 28. novembra 1969 bol škole udelený čestný titul Gymnázium P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. Školský rok 1974/75 priniesol do organizačnej štruktúry školy ďalšiu zmenu: vznikli triedy s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy, zamerané na zjazdové lyžovanie s celoslovenskou pôsobnosťou. Éra športových tried sa skončila v školskom roku 1992/93, keď zmaturovali poslední lyžiari, ku ktorým sa postupne pridali aj volejbalistky. V školskom roku 1985/1986 prešla budova školy doposiaľ poslednou generálnou opravou a boli v nej zriadené odborné učebne a laboratóriá. V deväťdesiatych rokoch bola budova školy vrátená evanjelickej cirkvi. 1. septembra 1993 bola otvorená prvá trieda osemročného gymnázia. V školskom roku 2009/2010 sa nepodarilo otvoriť prímu osemročného gymnázia, a tak táto vetva štúdia postupne zanikla. V školskom roku 2015/2016 maturovali poslední oktaváni. Dnes školu navštevuje 250 žiakov, ktorých v 9 triedach vyučuje 19 učiteľov. O chod školy sa stará 7 technicko-hospodárskych zamestnancov.
Menili sa názvy, zriaďovatelia, adresa školy, vybavenie školy, menili sa predmety, zmien bolo a ešte bude veľa . Jedno sa však ani za 90 rokov nezmenilo. Vzťah medzi učiteľom a žiakom, ktorý dodáva vyučovaniu a spoločne strávenému času, náboj, energiu, korenie, vôňu, chuť, melódiu. Presne to, čo sa nám/vám práve teraz keď privriete oči vybaví ako prvé, keď sa povie kežmarské gymnázium, a je jedno či ste absolventom tejto školy, učiteľom alebo jej riaditeľom. Ako povedal môj spolužiak z kežmarského gymnázia : „Školu nerobia tehly, budova ani lavice a skrine, školu robia ľudia, pocity a emócie s ňou spojené.“
Od založenia v roku 1927 do roku 2014 sa vo funkcii riaditeľa, či správcu gymnázia vystriedali: Karl Bruckner, Robert Weiszer, Jaroslav Knob, Karol Rečičár, Ján Zaic, Imrich Barlík, Jozef Címer, Zoltán Konček, František Pírek , Mikuláš Kolesár, Juraj Varholák, Veronika Havírová, Helena Gardošová . Za uplynulých 90 rokov pôsobilo na škole viac ako 285 interných pedagógov. Všetkým, ktorí venovali našej škole, žiakom kežmarského gymnázia, rok, desaťročie, alebo omnoho viac, za všetkých žiakov, ktorí prešli vašimi rukami a ostali zapísaní vo vašich spomienkach, za všetkých, ktorých ostré hrany ste brúsili svojou trpezlivosťou a láskavosťou, za všetky vedomosti, zručnosti, za všetkých, pre ktorých spomienky na vás sú vpísaná v ich srdciach, úprimné a veľké ďakujem.
Brány školy opustilo 6420 absolventov , ktorí maturovali v 238 triedach. Všetci sa s hrdosťou hlásia k svojej škole a radi si zaspomínajú na roky strávené so spolužiakmi a učiteľmi na vyučovaní a mimo neho. Osud, život, náhoda či rozhodnutie ich zavialo do rôznych kútov sveta. Gymnazistu z kežmarského gymnázia stretnete na letisku v Dubaji, v kanceláriách IT firiem v Silicon Valey, v laboratóriách SAV, na chodbách európskeho parlamentu, na misiách po celom svete, v desiatkách nemocníc na Slovensku a v zahraničí, za katedrou základných, stredných, vysokých škôl na Slovensku a v zahraničí. Všetkých nás spájajú spoločné spomienky na našu Alma mater, všetci spolu sme už naveky jedna veľká gymlpácka rodina. Spomienky na roky stredoškolské nevyblednú, stredoškolské priateľstvá sú navždy. Absolventi kežmarského gymnázia nech ste kdekoľvek, všetkým vám želám každodennú radosť z toho, čo robíte, aby Vás vaše povolanie či poslanie napĺňalo každý deň pocitom dobre vykonanej práce a k tomu pevné zdravie, šťastie a lásku.
Na záver nám všetkým želám v spomienkach príjemne strávené okamihy na našej slávnostnej akadémii, ktorá je prvou z radu akcií a aktivít, ktoré pripravujeme v budúcom školskom roku, ktorý sa bude celý niesť v duchu osláv 90. výročia, prostredníctvom ktorých chceme žiakom, rodičom a verejnosti predstaviť našich absolventov z rokov dávno i nedávno minulých.
Našej škole chcem popriať veľa úspechov na ceste jej rozvoja, veľa zapálených učiteľov a žiakov hladných po vedomostiach.
Mgr. Daniela Mihóková
